Ubytovanie Dudince > Dudince a okolie
 
 

Dudince a okolie


Dudince a ich ...

  • názov

V zachovaných písomnostiach sa Dudince prvýkrát spomínajú ako „Dyud“ v 13. storočí. Ich pomenovanie poukazuje na to, že bolo asi odvodené od mena „Duda“, čo bol pravdepodobne majiteľ majetkov v ich okolí. S názvom „Dudince“ sa môžeme stretnúť v slovenských a s variantou „Gyügy“ v maďarských písomnostiach 18. a 19. storočia. V roku 1920 obec dostala úradný názov „Ďudince“, o sedem rokov neskôr sa začala definitívne používať dnešná podoba – bez mäkčeňa. V 60-tych rokoch bola k Dudinciam pričlenená dovtedy samostatná obec Merovce.

  • osídlenie

Archeologické nálezy dokázali, že zvieratá žili na tunajšom území skôr ako človek; v dobe 5000 – 4000 rokov pred Kristom však už boli Dudince osídlené pôvodnými obyvateľmi. Na začiatku doby bronzovej obývali územie ľudia mošonskej a maďarovskej kultúry. Neskôr zohral významnú úlohu príchod Rimanov. S ich (pravdepodobne krátkodobým) pobytom v okolí Dudiniec súvisí pomenovanie travertínových útvarov – prírodných bazénov, ktoré dostali názov „Rímske kúpele“. Rimania sa spomínajú aj v starej legende o pôvode Dudinského liečivého prameňa. Neskoršie archeologické správy dokumentujú prítomnosť Slovanov.

  • zemepisná poloha

Mesto Dudince sa nachádza v nadmorskej výške 140 m n.m., na upätí Krupinskej planiny na juhozápade stredného Slovenska. Jeho najvyšším bodom je pahorok Gestenec (179,5 m n.m.), najnižším koryto rieky Štiavnica. Administratívne je začlenené do okresu Krupina (Banskobystrický kraj). Vzdialenosť Dudiniec od vybraných miest predstavuje :
Levice – 28 km
Banská Bystrica – 80 km
Nitra – 75 km
Krupina – 30 km
Šahy – 16 km
Bratislava – 170 km
Budapešť – 100 km

  • prírodné podmienky

Dudince patria medzi oblasti Slovenska s najteplejšou klímou, v roku majú priemerne 50 letných dní s teplotami presahujúcimi 25 °C. Vďaka zemepisnej polohe sa vyznačujú veľkým počtom slnečných dní v roku, malou oblačnosťou a častým bezvetrím.
Okolie mesta je nepoznačené priemyselnou výrobou. Ekologicky čisté prostredie priaznivo vyplýva nielen na zdravie a pohodu kúpeľných hostí, ale aj na faunu a flóru. V okolitých poliach a lesoch žijú bažanty, prepelice, zajace, kuny, diviaky, jelene a srnce. Priamo v kúpeľnom areáli možno pozorovať sovy a veveričky. V oblasti sa dobre darí obilninám, kukurici, repke, ovocným stromom, vínnej réve, ako aj zmiešaným stromovým porastom.

  • liečivá minerálna voda
Odborné analýzy túto vodu charakterizujú ako „ silne mineralizovanú, uhličitú, hydrogénuhličitanovo-chloridovú, sodno-vápenatú, so zvýšeným obsahom bóru, fluóru a horčíka, slabo kyslú, vlažnú, hypotonickú“, s prirodzenou teplotou 28 oC a celkovou mineralizáciou 5 667 mg / l. Ojedinelou v celosvetovom meradle ju robí súčasný výskyt takmer 1600 mg oxidu uhličitého a necelých 6 mg sirovodíka v jednom litri. Podľa informácií, ktoré sú nám dostupné, sa voda podobného zloženia údajne nachádza už iba v Japonsku a v známych francúzskych kúpeľoch Vichy.
 
  • travertínové kopy
Vďaka minerálnej vode s obsahom vápnika sa na území Dudiniec sformovali travertínové útvary, ktoré sú chránené od roku 1964. Travertíny sú mladé usadeniny uhličitanu vápenatého (CaCO 3 ), ktoré vznikli vyzrážaním minerálnej vody bohatej na hydrouhličitan vápenatý.
Z achytávanie a zvýšený odber pre potreby kúpeľníctva ako aj technický zásah (vrty) spôsobili, že z vyššie položených objektov voda prestala vytekať. Na väčšine objektov dochádza k premene travertínu na pevnejší vápenec. Vyzrážaním travertínu z vôd vytekajúcich z miestneho kúpaliska, ako aj z akumulačných nádrží vznikla pri riečke Štiavnica známa Travertínová terasa. Najväčším útvarom v kúpeľnom areáli je zložitá oválno-eliptická kopa zvaná Kúpeľný prameň , dosahujúca výšku 6 m. Pologuľovitý útvar s kráterovitým otvorom v mieste výveru nesie historický názov Tatársky prameň , ktorého pomenovanie sa pravdepodobne spája s vpádom Tatárov. Minerálna voda v minulosti vytekala aj v mieste pomenovanom Hostečný prameň a slúžila najmä na liečbu reumatizmu. Najvyššie nad úrovňou toku sa nachádza malá, asi 2 m vysoká asymetrická kopa s poetickým názvom Šípková Ruženka . Ľudia trpiaci očnými problémami kedysi radi vyhľadávali tzv. Očný prameň , z ktorého prestala voda vytekať už v roku 1938 a odvtedy kopa zvetráva.
Najrozsiahlejšia travertínová terasa s výškou cca 1 m nad okolitý terén, známa ako Rímske kúpele , vznikla spojením viacerých kôp. Jedno z výverových miest sa zachovalo. Zaujímavosťou je 32 umelo vytesaných bazénikov, ktoré údajne vyhĺbili rímski vojaci (odtiaľ pochádza aj ich názov). Vyššie položené bazény vraj patrili veliteľom a spodnejšie mužstvu. Tieto „kúpele v prírode“ sa využívali ako ľudové. Až do roku 1958 bol prítok minerálnej vody činný, odvtedy útvar zvetráva a zarastá vegetáciou, do dnešných čias je ale významnou pamiatkou a atrakciou, ktorú kúpeľní hostia radi navštevujú.
 
  • legenda o pôvode dudinskej liečivej vody
Keď rímske légie prekročili Dunaj a dostali sa až k brehom rieky Hron, dal rímsky vojvodca Aquilla Aquillius postaviť svoj tábor na území neďaleko dnešných Dudiniec. Tu mu okrem jeho verných vojakov robili spoločnosť aj jeho manželka a syn, zdroj neprestajnej otcovej radosti a pýchy.
Jednej teplej letnej noci dopadol na tvár spiaceho chlapca strieborný mesačný lúč. Chlapec sa niekoľkokrát nepokojne pomrvil, napokon ticho nečujne vstal a bez toho, aby otvoril oči, námesačný vyšiel zo stanu. Sotva sa nohami ľahučko dotýkal zeme, priťahovaný tajomnou silou mesiaca.
Vojvodca Aquillius mal tej noci nepokojný spánok. Ťaživé sny nadránom ho prebudili skôr ako obyčajne. Prekvapene zistil, že posteľ jeho syna je prázdna a ihneď dal biť na poplach. V prvej chvíli sa nazdal, že mu syna v noci uniesli nepriateľskí vojaci. Vtom však svoj pohľad upriamil na obzor a v rannom svite zbadal blednúci mesiac v splne. „Mesiac ho vytiahol! Je námesačný, presne ako jeho matka...“, pomyslel si Aquillius.
A vydal rozkaz, aby jeho légie prehľadali celé okolie, husté lesy aj húštiny. Neďaleko tábora, na úpätí jedného kopca, sa čudne kúdolili zapáchajúce pary z teplých prameňov. Tam sa vydal sám vojvodca Aquillius. Medzi vysokým rákosím objavil kruhovité žriedla, v ktorých ustavične bublala neobyčajná voda. Márne blúdil a triasol sa strachom, čo ak sa synček v niektorom prameni utopil.
Keď už strácal všetku nádej, tu z čista - jasna ozval sa zvonivý ženský hlas, ale nikoho nevidel: „Stoj, Aquillius! Vidím, že veľmi trpíš. Viem, stratil sa ti jediný syn, dedič tvojho bohatstva a slávy...“ Vtom sa z najbližšieho prameňa vyvalil oblak pary, a keď sa rozplynul, stála pred ním v dúhovom šate víla.
„Kto si? A kde je môj syn?“, pýtal sa víly prekvapený vojvodca. „Zaveď ma k nemu a ja ti zložím k nohám všetko svoje bohatstvo!“
„Som víla Dudinka - patrónka týchto prameňov. Nepotrebujem tvoje bohatstvo. Ale ak mi ihneď odprisaháš, že prepustíš na slobodu všetkých tvojich zajatcov, moje verné deti tohto kraja, zachrániš život svojho syna!“
Aquillius neváhal a dal víle svoj sľub. Tá ho zaviedla k drobným jazierkam s mŕtvou hrdzavou vodou. Na brehu jedného z nich ležal bez známok života stratený vojvodov syn. Zúfalý otec klesol k nehybnému telu. Trasúcimi sa rukami odopäl svoj drahocenný meč a položil ho víle k nohám. „Tento meč je znakom mojej moci. Doteraz mi ho neodňal ani najsilnejší protivník. Teraz ho skladám k tvojim nohám ako dôkaz, že splním tvoju žiadosť.“ Nato víla vykročila k jazierku, načrela do krehkých dlaní hrdzavej vody, ktorá sa vzápätí premenila na nebovomodrú, pristúpila k chlapcovi a pokropila mu tvár. V tej chvíli chlapec otvoril oči.
„Otec! Mal som prekrásny sen – o tom, ako navracať ľudom zdravie a radosť...My dvaja to máme vykonať!“ Hrdému vojvodcovi vstúpili do očí slzy. A tieto slzy spôsobili, že krásna víla uverila Aquillovmu sľubu, mávla rukou a premenila všetku vodu v jazierku na blankytne modrú. Odvtedy už voda v jazierkach a okolitých prameňoch nebola mŕtvou, ale naopak živou liečivou vodou, navracajúcou ľuďom stratené zdravie ...
  • súčasnosť
 
V Dudinciach žije cca 1500 obyvateľov – prevažná časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva je zamestnaná v miestnych liečebných domoch a hoteloch. Na území mesta sa nachádza niekoľko obchodíkov, reštaurácií a služieb. Veriacim sú k dispozícii dva kostoly – evanjelický a.v. a rímskokatolícky. Obe stavby sú moderné, postavené v 90-tych rokoch. Zaujímavosťou je kaplnka pri nákupnom stredisku, ktorá sa vychýlila od svojej osi a vyslúžila si tak prezývku „šikmá veža“.
Meno Dudince sa často skloňuje aj v športových kruhoch – vďaka výborne organizovaným medzinárodným chodeckým pretekom „Dudinská päťdesiatka“, ktoré sa tešia čoraz väčšej obľube a ktorých najbližší ročník bude jubilejný – 25ty.
  • desať „NAJ...“

NAJmladšie kúpele a jedno z  NAJmenších slovenských mestečiek potešia svojich návštevníkov NAJkomplexnejšími službami pod jednou strechou, liečivými účinkami vody s NAJunikátnejším zložením ako aj NAJteplejšou klímou s  NAJmenším počtom veterných a NAJväčším počtom slnečných dní v roku, nakoľko sú zo všetkých kúpeľov na Slovensku NAJjužnejšie položené, a navyše ich očaria NAJtichším a NAJpokojnejším kúpeľným prostredím.